Trochu o pijačkách alebo: čo som spadla z jahody?

Autor: Malgorzata Wojcieszynska | 24.5.2011 o 21:21 | Karma článku: 11,06 | Prečítané:  1479x

„Treba jesť sezónne ovocie" vždy mi hovorila mama. Keď som bola malá, ale aj keď som bola veľká. Keď treba tak treba! Maminky mávajú pravdu. A isté je, že pre svoje deti chcú to najlepšie. Asi veľa poľských mám to svojim deťom vravievalo, pretože viacerí sa naučili jesť sezónne ovocie, o čom svedčí ponuka a dopyt v mojej rodnej krajine.  

Najviac som sa tešila na ten čas, keď sa na každom rohu poľských ulíc objavovali babičky s košíkmi plnými jahôd. Červenali sa aj poličky v zelovococh, na trhoviskách a v potravinách. Jahodový raj!

Keď som sa pred 15-timi rokmi presťahovala na Slovensko jahodovú sezónu som prepásla. Proste som si nevšimla nikoho, kto by jahody predával. Je pravda, že v Bratislave je vegetácia o niečo skôr ako v mojom rodnom meste, tak som vlastne ani nevedela, kedy tie jahody treba vyhľadávať. Ďalší rok, keď som už bola o niečo múdrejšia, som sa rozhodla vybrať na jahody. A tak som sa vydala na „dobrodružnú" cestu. Lebo ako vravievala moja mama: treba jesť sezónne ovocie!

„Jahody nemáme" odpovedal mi predavač v zelovoci pri istej rušnej ulici v Bratislave. Na moju otázku, prečo, odpovedal, že... nikto nemá záujem. „Ja by som mala" reagovala som na jeho, zdalo sa mi, zvláštny argument (v hlave som si opakovala vetu: veď sezónne ovocie treba jesť!). „Ale pre vás sa mi neoplatí ho sem nosiť!". No... nevedela som, čo mam povedať! Veta, ktorú mi opakovala moja mama sa zrazu javila ako veta z inej galaxie. Ešte som sa len stihla opýtať, kde by som jahody mohla kúpiť. Informáciu som dostala a pobrala sa na trhovisko na Miletičovej. „Moja zlatá, jahody boli, ale skončili sa o ôsmej ráno!" reagovala predavačka na trhovisku. Prešla som všetky stánky a presvedčila som sa, že na poludnie nikde jahody nedostanem. Až ďalší deň som mohla splniť môj sen, lebo som na Miletičovú nabehla skoro ráno!

Takto ma „vychovávali" slovenskí obchodníci: počas jahodovej sezóny som skoro ráno bežala na trhovisko. Už som vedela, že sa na nikoho hnevať nemôžem, že sa neotočím na päte, keď je predavač nemilý, lebo nemám kam inde ísť a jednoducho skončím bez tovaru, na ktorom mi záleží. A sezónne ovocie treba jesť!

Na nič sa zdali moje otázky v letnej sezóne, keď som si v kaviarni chcela objednať zmrzlinový pohár so sezónnym ovocím. Vždy som sa dozvedela, že také nemajú, že sa im neoplatí, že jednoducho držia len ovocie v konzervách (mami, ale veď si hovorila, že sezónne ovocie jesť treba, nie?). No a navyše ten „hrozný" problém: položku so sezónnym ovocím by bolo treba len „na chvíľu" nahodiť do registračnej pokladnici a to už sa komu oplatí? Chvíľa je len chvíľa a rýchlo pominie. Veď si to možno ani nikto nevšimne? A možno to len ja mam také štastie, že natrafím na tie „chvíle"?

Minulý týždeň som tu mala na návšteve kamarátku z Poľska, ktorá si chcela kúpiť niečo originálne zo Slovenska. Veľa mojim známym sa páčia slovenské poháre na tvrdý alkohol v tvare laboratórnych fľaštičiek, ktoré, ako som sa dozvedela, sa volajú pijačky. Už sme ich vyviezli do Poľska viac ako dosť. A teším sa, že niečo také môžem mojím známym venovať. Minulý rok, keď sme s návštevou zo Švédska boli na Hlavnom námestí v špeciálnom obchode so sklom a porcelánom, ich však nemali. „Už sa vypredali, budú v septembri" povedala predavačka. Nemohla som tomu uveriť, že začiatkom augusta taký tovar už došiel! Ale našla som riešenie: venovala som mojim známym moje poháre, ktoré stali doma na poličke. Teraz som si ich chcela dokúpiť. Chcela ich aj moja známa z Poľska.

A tak som minulý týždeň mierila s mojou kamarátkou priamo do obchodu so sklom a hneď som sa opýtala na tovar, o ktorý sme mali záujem. „Nemáme - odpovedala predavačka - vlastne máme, dnes prišiel, ale nemôžme vám ho predať, lebo nie je ocenený" doplnila informáciu. Povedala som, že počkám, až ho ocenia, veď v prázdnom obchode (neboli v ňom žiadni zákazníci), kde stali vedľa seba tri predavačky by to nemalo dlho trvať. „Nedá sa to" znela odpoveď. Potom som sa dozvedela, že to môže urobiť len účtovníčka, ktorá ale už tento týždeň skončila prácu a bude sa tomu môcť venovať až v pondelok. Všetky tri predavačky sa mi to snažili vysvetliť, keďže videli, že sa nevzdávam, že ešte im napovedám, ako problém riešiť. Každú chvíľu mi kládli otázku: „nechápete?". Nechápala som. Snažila som sa vysvetliť (po ľudsky, veď aj tie ženy za pultom sú len ľudia), že moja kamarátka v pondelok už prísť nemôže, lebo ráno cestuje vlakom späť domov. „Nechápete?" pýtala som sa teraz pre zmenu ja. Ale nechápali.

Kamarátka vycestovala v pondelok domov. Bez pijačiek. Ale za to so zvláštnym pocitom, že na Slovensku biznis funguje nejak inak ako v Poľsku.

Ale je tu optimistický záver: spolu sme konzumovali jahody! Veď sezónne ovocie treba jesť. A už ho dostať na Slovensku, nie je to tak komplikované ako pred 15-timi rokmi. Super! No síce jahody sú dva alebo tri krát drahšie ako v Poľsku alebo v Rakúsku, ale za zlepšujucu sa kvalitu v biznise treba platiť. A sezónne ovocie treba jesť! Za každú cenu.

Venované mojej mame ku Dňu matiek (v Poľsku ten sviatok je 26. mája), ktorá ma naučila, že sezónne ovocie treba jesť

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?