A to všetko vďaka spisovateľovi Andrzejowi Stasiukowi, s ktorým som prednedávnom robila rozhovor. On mi ukázal svet z iného uhla pohľadu. „Na Slovensku je takmer tak isto ako v Poľsku: rozpačité reklamy pri cestách, krčmy, harleye... Smetisko, ktoré zbožňujem!" povedal. Keď takto vníma veci Stasiuk, ktorý píše fantastické knihy, tak niečo asi na tom je. A začala som sa pozerať na svet očami spisovateľa. Takéto niečo už nenájdeme v žiadnej vypulírovanej časti západnej Európy. No, netvárme sa, veď tu máme istú exotiku, ktorá má svoje čaro.
Ešte donedávna som bola zástancom toho, že veci treba meniť, skrášľovať. Veľmi som sa tešila, keď v Poľsku začali stavať cesty a vynovovať stanice. Všetko vďaka tomu, že minulý rok boli Poľsko a Ukrajina organizátormi majstrovstiev Európy vo futbale (EURO 2012). Keď som v lete navštívila Vroclav - moje rodné mesto, išla som si pozrieť vynovenú hlavnú stanicu. Neverila som vlastným očiam. Vyzerá ako chrám, ako palác! Zmizli všetky stánky s haraburdami, otvoril sa veľký priestor, na vyleštených dlaždiciach sme sa mohli šmýkať. A keď som išla na nástupište, mohla som si na špeciálny pás odložiť kufor, a nemusela som ho vláčiť po schodoch. No, čo tu budem viac hovoriť - civilizácia!
A práve preto moja prvá reakcia na informáciu o zimných olympijských hrách bola veľmi pozitívna - konečne sa spolu Poľsko a Slovensko budú podieľať na atraktívnej udalosti s medzinárodným významom. Obe krajiny sa zviditeľnia a získajú na investíciach, skrášľovaní, budovaní atď. Paráda!
Ale časom som čítala stále viac a viac o tom, ako Slováci tu olympiádu nechcú a že to chce iba premiér. Samozrejme rozumiem argumentom: kríza, ochrana prírody atď., ale rozprávala som sa s mojou slovenskou kamarátkou a pýtala sa jej, prečo tu vládne taká nechuť k usporiadaniu tohto podujatia. „Slováci už neveria, že sa niečo vynoví, vybuduje, lebo tak mohlo byť pred Majstrovstvami sveta v hokeji, pred otvorením Hlavného európskeho mesta kultúry, ale nič také sa nestalo. Ľudia sa boja, že peniaze na investície pôjdu do vreciek tým, ktorí dnes o kandidatúre Slovenska rozhodujú".
Čo povedať? Ja za tento projekt budem držať palce, lebo ak nie Slovensku, tak možno Poľsku to pomôže dobudovať to, čo chýba, lebo ešte sa čo-to na vylepšovanie nájde...
A pokiaľ tomu rozumiem, Slováci, bez ohľadu na to, či budú alebo nebudú organizátormi tohto športového podujatia, žiadne škrášľovanie, budovanie ani veľké investície už nečakajú. A práve preto treba si obľúbiť také budovy ako spomínaná tržnica, či hlavné stanice. A postaviť na turistiku pre spisovateľov, ktorých láka exotika. Stasiuk určite príde, veď hovoril, že smetiská zbožňuje!