Ten sa už hodinu prechádza vonku nervóznym krokom biznismena s telefónom pri uchu. Ťažko vykúzliť pracovnú, či spoločenskú atmosféru, aby deti prežívali „tu a teraz". Po niekoľkých dňoch sa to podarí. Po tábore organizátori dostávajú od účastníkov pozitívne správy, ako sa im týždeň strávený v skupine páčil: „ďalší tábor by sa mohol uskutočniť hneď teraz, nechcem čakať do budúceho roka"...
A ako to je s dospelými? Poznávací zájazd pre novinárov z rôznych krajín. Program turistických atrakcií výborný. „Musíme sa toho zúčastniť? Najradšej by som išiel spať, lebo zajtra budem unavený". Počas spoločných besied vládne skôr mlčanie. Na stoloch laptopy alebo mobilné telefóny.
Konverzácia je ťažká vec, lebo to chce iniciatívu a angažovanosť. Útekom je virtuálny svet. Ten vyžaduje menej ako reálny človek. S odstupom času to účastníci zájazdu hodnotia pozitívne. Predsa len sa podarilo prežiť niečo reálne.
Neviem, možno na niektorých ľudí virtuálny svet pôsobí tak silno, že sa nevedia vžiť do toho skutočného? Keby bola taká diagnóza, tak v takom prípade by sa dalo parafrázovať slová z Biblie, kde sa hovorí, že nie peniaze, ale láska k nim je koreňom všetkého zla a pre dnešný svet by aktuálna mohla byť veta: „Koreňom všetkého zla (pocitu prázdna, neschopnosti žiť reálny život) nie je internet, ale láska k nemu".