Disciplína
„Neznášam karaoke" povedal mi kedysi môj známy - Japonec. Bola som prekvapená. Mal na to svoje dôvody. Ako každý zamestnanec japonskej firmy aj on sa musel zúčastňovať spoločnej „zábavy" s mikrofónom v ruke na príkaz šéfa. Musel spievať piesne, ktoré mu vybral šéf!
Spontánnosť
Po páde lietadla s prezidentom PR a ďalšími 95-timi osobnosťami som sa minulý rok v apríli ocitla vo Varšave. Pred prezidentským palácom v obrovskom dave Poliakov. Prežívala som tragédiu, ale zároveň som bola dojatá. Videla som tu obrovskú silu v ľuďoch, ktorí spontánne vyšli do ulíc, aby spolu prežívať tragédiu. Solidarita. Súcit. To asi boli tie správne slová. Vlastne som aj v istom momente pocítila hrdosť, že vieme držať spolu.
Disciplína
Zábery počas zemetrasenia zo schôdze japonských politikov ma prekvapili. Žiadna panika, kamenné tvare. Nad hlavami politikov sa kolísali obrovské lustre. Potom prišlo vysvetlenie, že Japonci sú naučení nepodliehať panike počas zemetrasenia, že absolvujú špeciálne školenia.
Keď po niekoľkých hodinách prichádzali správy, s akou silou túto krajinu zemetrasenie a cunami zasiahlo, opäť kľudné reakcie politikov, ale aj bežných obyvateľov. Jasne, videla som tragédiu, prekvapenie, slzy... Ale predsa ľudia disciplinovane išli do práce, s pokorou sa postavili do radu, aby si mohli kúpiť potraviny, či benzín.
Disciplína alebo spontánnosť?
Poľská solidarita minulý rok trvala veľmi krátko, spontánnosť získala iný rozmer. Ten špinavý. Obviňovanie a obhadzovanie blatom.
Dá sa predpokladať, že disciplinovanosť Japoncov bude v budúcnosti prinášať profit? Že spoločne svoju krajinu odbudujú a že ich to zjednotí?
Mám pocit, že po leteckej katastrofe Poľsko zasiahlo zemetrasenie. Dnes táto krajina stojí v špinavom blate po cunami, ktoré vyvolávajú hádky politikov. O to, kto je na vine, o to, aby čo najviac vyťažiť z tragédie: získať politické body a pritiahnuť k sebe voličov.
Neviem si predstaviť, žeby sa v disciplinovanom Japonsku mohlo stať niečo podobné.
My ale máme slovanskú krv a sme viac „spontánni". Vieme prežívať veci na plno a nikto nám nebude nič prikazovať! My si spievame svoje „karaoke" kedy a ako chceme!
Neželám Slovensku žiadnu tragédiu, len tak niekedy rozmýšľam, ako by asi reagovali Slováci: viac disciplinovane, či „spontánne"?