Sedím na Kanároch a je mi dobre

Autor: Malgorzata Wojcieszynska | 2.4.2011 o 10:47 | Karma článku: 7,32 | Prečítané:  1129x

Nebude to článok o slovenskej kinematografii, aj keď jeho titul nadväzuje na film „Sedím na konári a je mi dobre" - môj prvý, ktorý som videla v slovenčine, bez poľského prekladu. Pre mňa to bol český film. Nie, že by som nerozlišovala Čechov od Slovákov, ale vôbec som nevedela, o čo v ňom ide a v Poľsku pojem „český film" znamená toľko, čo tu „španielska dedina". Ale tento príspevok nebude o českej kinematografii. Dokonca ani o poľskej. Možno trošku o španielskej dedine?  

 

„Pozri sa, títo ľudia pricestovali z Československa - povedala mi moja mama, keď sme v mojom rannom detstve boli v lete pri Baltskom mori - oni musia cestovať do iných krajín, lebo nemajú svoje more!" vysvetľovala mama. Pozrela som sa na rodinu, ktorá vystúpila zo škodovky a bola ubytovaná v tom istom zariadení, čo my. Bolo mi ich ľúto, nevedela som si predstaviť, že existuje krajina bez prístupu k moru. My sme každý rok cestovali na prázdniny k Baltskému pobrežiu. Z Vroclavi, kde sme bývali, to bolo dosť ďaleko, ale zrazu, ako 7-ročné dieťa som si uvedomila, že je to naše more! Ešte počas školského roka som snívala o ceruzkách, ktoré mojej spolužiačke nosil otec z Československa, lebo tam pracoval na kontrakte. Teraz mal zrazu pre mňa pojem Československo iný rozmer a keďže som milovala more, pomyslela som si, že v živote by som nechcela bývať v krajine, ktorá nemá prístup k moru.

 

Mladý človek sníva o veľkej láske, dobrodružstvách, cestovaní.... Bývala som vo veľkomeste Vroclav a bola som v centre diania. Aspoň sa mi to tak zdalo. Keby som sa mala odsťahovať tak jedine do väčšieho mesta, za lepším životom. Vtedy ten lepší svet znamenal Západ. Keby mi vtedy niekto povedal, že budem bývať v bývalom Československu a v podbratislavskej dedinke, povedala by som, že to nie je možné. Neexistuje! Ja, dievča z veľkého mesta, z krajiny, ktorá ma prístup k moru?....

Všetko je inač.

Sedím si na Kanároch, v španielskej dedine a je mi dobre. Pozerám z terasy na more. O chvíľu s mojim manželom - Slovákom, pre ktorého som sa odsťahovala z môjho rodného mesta, pôjdeme skákať cez obrovské vlny, ktoré lákajú, ako za dávnych čias. Nevadí, že je to „cudzie" more. Viem, že človek, aby neprišiel o to najlepšie, čo na neho čaká, by nikdy nemal hovoriť nikdy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Film roka vyhlásili dvakrát, Oscara má Moonlight (minúta po minúte)

Muzikál La La Land vyhral šesť cien, ale na konci večera sa udial veľký trapas.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.


Už ste čítali?