„Ona tańczy dla mnie!" (ona tancuje pre mňa) - každý deň 8-ročná Agnieszka spievala túto v Poľsku populárnu pieseň. Pesnička sa jej až tak páčila, že požiadala otca, aby jej ju nainštaloval ako zvonček v mobile.
Spievala a tancovala, pozerajúc sa na otca, či si všíma jej nové tanečné figúry. Bola jeho miláčik. On so spokojnosťou pozeral, ako dcéra prejavuje pohybové schopnosti. Často ako sprievodnú hudbu volila poľské hity. Mohlo niečo ešte viac potešiť otca, ktorý žije v cudzine? S matkou sa rozprávala po slovensky, s otcom vždy v poľštine. Rodičia boli spokojní s rovnováhou, s akou sa im darilo vychovávať dieťa: dvojjazyčne a v dvoch kultúrach.
Ich dcéra navštevovala tanečný krúžok na základnej škole. Otec dokonca plánoval zriadiť tanečný, divadelný alebo hudobný súbor v rámci menšinových aktivít Poliakov na Slovensku, aby sa nadané deti mohli vyvíjať v poľskom duchu.
Jeho dcéra ale zatiaľ cvičila novú choreografickú zostavu so svojou spolužiačkou. Samozrejme na pesničku „Ona tańczy dla mnie".
Nuž, možno by bol radšej, keby si zvolila viac ambiciózny repertoár, ktorým by očarila slovenské publikum, ale v podstate bol rád, že sa dieťa hlásilo k jeho kultúre. Bol si vedomý, že tým, ktorí žijú v zahraniči, je ťažké zaujať potomkov inou kultúrou, ako tou, s ktorou sa stotožňujú ich rovesníci.
Istého dňa ho Agnieszka prekvapila otázkou: „Tatko, my máme doma myši, alebo potkany?". Kedy to poprel dievčatko povedalo: „Deti mi hovoria, že si ich môžem kŕmiť poľskými trubičkami".
Stávalo sa, že počúvali uštipačné poznámky o poľských potravinách, o ktorých s pohŕdaním niektorí Slováci hovorili: poľské šmejdy. Vtedy jej musel vysvetľovať, že asi ide o najlacnejšie tovary z trhovísk, ktoré si kupovali podaktorí Slováci, aby ušetrili. Problém narástol minulý rok, keď v Poľsku vypukla aféra s cestnou soľou, ktorá bola predávaná ako jedlá. Stále častejšie sa v slovenských médiách hovorilo o Poľsku ako dovozcovi tovarov zlej kvality, čo podčiarkoval aj minister hospodárstva.
Cítil, že je to vážnejšie: deti niekedy vedia byť kruté a pre srandu si medzi sebou nájdu fackovacieho panáka, na ktorého potom útočia. Nechcel, aby jeho dcéra trpela kvôli poľskému pôvodu. Ale pre aféru z Poľska dovážaných trubičiek, v ktorých sa našiel jed na potkany, sa jeho dcére posmievali!
Niekoľko dní neskôr sa Agnieszka vrátila smutná zo školy. „Tato, nerozumiem tej Erike, veď sa jej tá pesnička páčila. Už sme mali vymyslené kroky a dnes mi povedala, že bude so mnou tancovať, ale na slovenskú pesničku, ktorá sa páči jej!" - sťažovala sa dcéra. Videl v jej očiach smútok. Snažil sa ju ukľudniť a sľuboval, že v poľskom tanečnom súbore si bude tancovať na hudbu, ktorú si sama zvolí. Ešte vtedy nevedel, že jeho plány spojené s pôsobnosťou poľskej menšiny, budú obmedzené. Splnomocnenec slovenskej vlády pre národnostné menšiny práve pripravil návrh rozdelenia finančných prostriedkov, v ktorom poľskej menšine zrezal financie až o 50 percent!
Niekoľko dní neskôr dcéra požiadala otca, aby jej vymenil zvonček v mobile.
„Občas je ťažké byť Poliakom v cudzine. Najmä vtedy, keď ona už netancuje pre mňa" konštatoval.